Architektúra, Hi-Tech, Lifestyle, Auto-Moto, Foto…

Tak by asi znela moja (a nielen moja) odpoveď na otázku zamestnanca cestovnej kancelárie, či nechcem ísť na dovolenku do Tunisu – Tabarky. Dôvody sú jasn�?. Síce vás budú v cestovke nahovárať a balamutiť peknými obrázkami, ako vystrihnutými z Červen�?ho mora, nenechajte sa nahovoriť.

Tabarka je vraj známa svojim koralovým pobrežím. To, že tam nejak�? koralov�? pobrežie je, je pravda, nie je však dostupn�? pre bežných rekreantov. Po otázke kde sú koraly, sa miestny potápači začali smiať a povedali, že asi 3-4 km od pobrežia a v 100-200 metrovej hĺbke, čiže ak si plánujete vziať šnorchel a potápačsk�? okuliare, aby ste si niečo pekn�? pri pláži pozreli, zabudnite na to.

Celkovo dovolenka v Tabarke bola o ničom. Hotelu až nato, že personál vykrádal izby, sa nedá vytknúť nič, strava bola dobrá, klíma tiež fungovala ako mala. V Tabarke je totiž úplne m�?tvo, je to mal�? mestečko bez života. Ešteže sme išli na fakultatívny 2 d�?ový výlet do púšte, lebo by som sa tam unudil k smrti. Výlet bol naozaj na úrovni, spojený s obligatórnou �?�tortúrou�?� vysadania na ťavy (my sme zvolili povoz so somárom, ktorý sme aj sami kočírovali :-)), až po naozaj adrenalínovú jazdu Landcruisermi po púšti. To, že jazda nebude len tak hocijaká nasvedčovali už pre jazdou odtrhnut�? všetky rukoväte a nebyť vystrašen�?ho česk�?ho párika, ktorý sa s nami viezol tiež, asi by sme šof�?ra donútili otočiť Landcruiser aj na strechu :-).

Ďalším príjemným zážitkom bol výlet na skútroch s miestnym �?�sprievodcom�?� po okolí-jedna dobrá rada: zjednávajte a zjednávajte, keď sme ostatným povedali, že sme sa odviezli za polovicu ako oni, mali hlavy v smútku.

Nebyť plytk�?ho mútneho mora a vykrádania izieb, aj by som povedal, že to bola jedna z lepších dovoleniek.

Ak máte vodičák viete, že na slovenských cestách sa to len tak hemží spomalencami, ktorí len spôsobujú dopravn�? zápchy. Realita na Slovensku je taká, že vodičák dostane naozaj každý, pretože, keby sa vodičák dával podľa schopností rýchlo reagovať mohli by zavrieť Prístavný most a v Blave by nebola zápcha…Ja poznám realitu v Trenčíne a to hlavne v ranných hodinách, keď väčšina šof�?rov ešte spí.
Typický príklad: kruhový objazd pri Lidli bol postavený na to aby zrýchlil premávku, no stačí aby bol na čele kolóny šof�?r s reflexami le�?ochoda stromov�?ho a hneď sa za ním nazbiera 20 aút a zápcha je na svete, v takom prípade pomôže len zatrúbenie a čuduj sa svete zrazu sa pohne, asi ho je treba zobudiť a na značke auta nezáleží… Ďalšou vecou, ktorá ma najviac štve je to, že sa nepohnú na zelenú z križovatky všetci naraz, aj to s viac ako 10m odstupmi, potom prejde na interval zelenej 10 aut namiesto 15-20 čo je v rannej špičke naozaj veľa.
Chalabohu, zima je už za nami, pretože by ste sa divili aký je probl�?m v meste keď napadne 5cm snehu-veď to aj môžete vidieť na markíze v správach ako sa rozplývajú pri 10cm je v meste skoro vyhlásený výnimočný stav, čo majú hovoriť napr. na Orave kde za noc nie je 30cm veľa, to by asi v iných mestách už bolo “vystaráno”.
Plus 7 dní píše o účastníkoch Redline pretekov skoro ako o vrahoch na ceste, ale zaregistrovali ste, žeby sa stala počas nich nejaká nehoda? Osobne poznám ľudí, ktorý chodia bežne cez 200 po normálnych cestách a bez nehody.
Ide o to, že ten kto má súdnosť a auto vie aj ovládať je oveľa menším rizikom, ako “miestny frajer” na škodovici s nálepkou Pioneer na zadnom skle valiaci sa po úzkej dedinskej ceste 80 nemysliac na to, že každú chvíľu môže odhocikade vybehnúť dieťa.

Isteže viacerí, ste už stáli pred takouto dilemou. Každá alternatíva má svoje klady aj zápory a my sa na ne pozrieme a prípadne vám pomôžeme v rozhodovaní.

SKIBUS
Myslím, že prvým strediskom, ktor�? zaviedlo skibusy bola Veľká Rača, mám na mysli skibusy aj z iných miest nielen zo stanice, ak sa mýlim tak ma opravte. Toto stredisko má aj najlepšie prepracovaný syst�?m informovania o obsadenosti dan�?ho skibusu – i keď niekedy obrázok na internete nezodpovedá skutočn�?mu stavu.
Výhody
Hlavnou výhodou skibusu je pohodlie – ak sa pozeráme z pohľadu unaven�?ho človeka ako po celodennej lyžovačke sadá do auta a šof�?ruje ďalšie 2-3 hodiny domov, tak ide o veľk�? pohodlie.
Ďalšou výhodou je to, že sa nemusíte prakticky o nič starať, autobus vás dovezie priamo k lanovkám/vlekom, a vy si môžete bez strachu o auto zalyžovať.
Poslednou a asi najväčšou výhodou je cena tá je napr. z TN do Veľkej Rače 790 SK aj s celodenným lístkom a ja som nedávno išiel lyžovať skibusom na Kubínsku Hoľu za 650 aj s celodenným lístkom – no nekúpte to…
Nevýhody
Hlavnou nevýhodou – aspo�? pre m�?a- je skor�? vstávanie. To mi vadí asi najviac, ale zas na druhej strane ste skoro na zjazdovke, už okolo 9:15, čiže o 14:00 budete tlačiť čas aby už bolo 16:00 a koniec :).
Ďalšou nevýhodou je rýchlosť akou sa do strediska dostanete, pri kratších vzdialenostiach to môže byť 30 min pri dlhších aj hodina dlhšie ako pri rovnakej ceste autom – veď preto skibus chodí zavčasu.
Podstatnou nevýhodou je, že si nemôžete zastaviť kde chcete a ak vám začne chcieť niekde pred PB tak, tí čo tie tlaky zažili, vedia o čom hovorím a nie je to nič príjemn�?.

AUTOMOBIL
Výhody
Rýchlosť, flexibilita to sú hlavn�? výhody cestovania autom za lyžovačkou. Rýchlosť ako som už spomínal, je veľká výhoda oproti skibusu. Ak však chytíte kolónu, čo hlavne za PB nieje nič neobvykl�?, tak je to takmer narovnako.
Flexibilita je ďalšou veľkou výhodou. Vyrazíte na lyžovačku kedy chcete, odídete kedy chcete, zastavíte kedy chcete, tak by sa asi dala zhrnúť flexibilita pri ceste autom.
Nevýhody
Cena je pri ceste autom podstatná nevýhoda oproti skibusu. Pokiaľ nemáte plne obsaden�? auto budete len ťažko konkurovať s cenou cesty skibusu. Samozrejme ak vás cena benzínu nezaujíma tak je vaša voľba jasná.
Veľkou nevýhodou je starosť o auto. Auto musíte niekde mimo dohľad nechať celý de�?, čo v dnešnej “mierumilovnej” dobe nie je nijaká výhra. Iste mnohí z vás už zažili ten pocit, keď vám prebleslo hlavou, či vám auto niekto neodrie, nerozbije niečo, alebo v najhoršom prípade neukradne.

Z�?VER
Všetko by sa dalo zhrnúť asi takto: ak uprednost�?ujete pohodlie, slobodu a na cene až tak veľmi nezáleží, v tom prípade je pre vás cesta autom ako stvorená. Na druhej strane ak si chcete cestou z lyžovačky zdriemnuť, nevadí vám stratení čas navyše v autobuse a trochu “organizovaný” život tak je pre vás tou pravou voľbou skibus.

Takmer každý, kto sa trochu venuje lyžovaniu vie o čom je reč. Stravovanie na svahu sa skladá predovšetkým z otázky, čo jesť?. Niektorí bufetoví lyžiari v tom majú jasno, po obede lyžovačka skončila a je zahájen�? opaľovanie spojen�? s hodnotením lyžiarov/ok (snowboardistov/stiek), ktor�? sa často končí s problematickým príchodom na parkovisko ;).
My sa budeme venovať ľuďom, ktorí aj po obede majú na pláne lyžovačku.

RA�?AJKY.
Pred lyžovačkou je dob�? telo zazásobiť sacharidmi (cukrami), ktor�? vydržia telu dodávať energiu aspo�? do obeda. Absolútnou jednotkou sú vločky, ktor�?, ak máte poruke mikrovlnku, sú pripraven�? za pár minút. Háčik je v tom, že cukry vo vločkách obsahujú tzv. zložit�? sacharidy, ktor�? sa do tela uvoľ�?ujú postupne, na rozdiel od rôznych čokolád, ktor�? dodajú energiu okamžite, ale o tom neskôr. Ak začnete de�? s vločkami nebudete mať pocit hladu a nedostatku energie do obeda (záleží na tom kedy idete lyžovať). Na ra�?ajky neodporúčame mäsov�? jedlá z dôvodu zaťaženia organizmu ich spracovávaním, o biednej kvalite energie ani nehovoriac.

OBED.
Po výdatných ra�?ajkách, ktor�? sa skladali z vločiek + možno nejak�?ho ovocia, určite skôr ako pred 12:00 nevyhladnete. Čo na obed? To je dilema, ktorú rieši väčšina lyžiarov. Ak si dáte plnohodnotný obed, polievka s druhým jedlom (spravidla v SR mäsovým), asi sa už len ťažko �?�rozbehnete�?�, a budete schopný lyžovať až do záverečnej. My to riešime čajmi, a nejakou sladkosťou – je jedno akou. Čaj pomôže telu navrátiť straten�? teplo �?? čo v konečnom dôsledku ušetrí veľk�? množstvo energie. Sladkosť, či už horalka alebo čokoláda, sú zas zdrojom rýchlych sacharidov, ktor�? dodávajú energiu okamžite, bez veľkej záťaže tráviaceho traktu. Ak je sladkosť a čaj málo, môžete ich doplniť bagetou �?? ak je dobrá a nie je suchá. Z vlastnej skúsenosti, môžeme povedať, že toto denn�? menu je tým najlepším, čo môžete namáhan�?mu telu poskytnúť.

VEČERA.
Tak a sme pri jedle, ktor�? je to najlepšie na záver d�?a. Večera je jedlom počas, ktor�?ho sa môžete do sýtosti najesť. Vo väčšine lyž. stredísk nie je probl�?m nájsť kvalitnú reštauráciu, nepredpokladáme, že pri súčasných cenách jedál v reštauráciách by niekto aj šúpal zemiaky na izbe ;). Len to neprehá�?ajte s alkoholom, ktorý veľmi rýchlo zaberá ak ste vysilený po celodennej lyžovačke :).

Už sa toho popísalo naozaj veľa o tom čo je lepšie, či lyžovačka na Slovensku alebo v Alpách. V tomto článku sa budeme venovať tomuto probl�?mu trochu podrobnejšie ako niektor�? magazíny, a to na základe vlastnej skúsenosti (Francúzsko �?? Valloire + Val Thorens).

Čo budeme porovnávať?
Zdá sa, že porovnávať Alpy so Slovenskom je nezmysel ale nasledujúcich pár riadkov úkáže, že rozhodovanie môže byť v niektorých prípadoch náročn�?, ale v niektorých úplne jasn�?.
Asi ani netreba hovoriť, že svahy (dĺžka, n.m.v.) nebudeme v žiadnom prípade hodnotiť, hory si proste nevyberiete…, skôr sa zameriame na kvalitu služieb, upravenosť zjazdoviek, jazykovú bari�?ru, ceny, ceny lístkov, doprava.

Doprava
Faktor, ktorý asi najviac ovplyv�?uje rozhodovanie kam sa vybrať na lyžovačku. Veľmi dobre to poznajú ľudia na “dolniakoch”, kde sú v blízkosti len veľmi mal�? strediská. Na tuzemskú lyžovačku sa môžete vybrať autom, autobusom alebo vlakom, pri zahraničnej je už výber trochu obmedzený – záleží to na osobných preferenciách.
Dôležitá je rýchlosť a hlavne cena dopravy. Pri tuzemskej je rýchlosť “vďaka” maličkej republike nepodstatná ale pri zahraničnej hrá hlavnú rolu. Napr. autobusom trvá cesta do francúzskych �?lp prakticky celý de�?, pričom sa cestuje spravidla v noci – vraj aby to rýchlejšie ušlo. Neviem ako vy ale v autobuse nedokážem spať, a to nehovoriac o stiesnených podmienkach na sedadle, ktor�? je roben�? pre oveľa menších ľudí… Ďalšou podstatnou nevýhodou cestovania autobusom je nemožnosť zastaviť kedy chcete, a ak ste práve v 16km tuneli nezostáva veľa možností ako si uľaviť :) (podrobnosti nebudem rozpisovať).
Samozrejme, že sa dá cestovať aj autom ale na to treba dostatočne siln�? nervy, a čas cesty aj tak veľmi neskrátite.
Cena je pri porovnaní dvoch možností (autobus, auto) takmer identická, takže nemá cenu ju ďalej rozoberať.
Výsledok pre dopravu
SLOVENSKO VS. ALPY
1:0

Jazyková bari�?ra
S jazykmi to je niekedy veľmi ľahk�? a niekedy veľmi ťažk�? – záleží to na tom, v ktorom štáte sa nachádzate a aj na koho natrafíte. Z vlastnej skúsenosti z Francúzska, môžeme povedať, že angličtina, nemčina sú vám na nič. Takmer nikto nerozpráva týmito jazykmi okrem personálu na informáciách a v pokladniach pri vlekoch aj to veľmi lámavo. Ak sa teda náhodou stratíte môžete sa dostať do nezávidenia hodnej situácie, pretože vám nikto nebude rozumieť…
Na Slovensku takýto probl�?m nehrozí, teda aspo�? dúfam.
Jazyková bari�?ra sa líši od štátu k štátu, ale ist�? je, že na Slovensku nehrozí žiadna.
Výsledok pre jazykovú bari�?ru
SLOVENSKO VS. ALPY
2:0

Ceny
Ceny sú asi najdôležitejšou súčasťou porovnávania SLOVENSKO VS. ALPY. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je úplne jasn�? kde je drahšie, ale nemusí to tak byť.
Poďme k cenám jedla.
Vo Fr. stojí čaj v horskej chate 2,5 EUR, u nás cca. 30 SK – záleží na tom kde. Obed vás bude vo Fr. stáť od cca. 8 EUR (bageta) u nás za to ist�?, cca. 40 SK. Rozdiel v cene je jasný, ale predsa nikto nechodí do �?lp len aby sa dobre napráskal.
Večera na jednu osobu vychádza od 15 EUR (pizza, steak), bez polievky a bez nápojov. U nás komplet menu stojí od 120 SK. Avšak zaujímav�? je, že ceny základných potravín sú v obchodoch takmer rovnak�? ak nie lacnejšie ako u nás, čiže tá jedna večera v reštike vás nezruinuje a celý týžde�? si môžete variť samy, s kvalitnými surovinami vo Fr. nie je naozaj probl�?m.
Ceny lístkov.
A tu sa začína pozícia Slovenska riadne otriasať… Lístky vo Fr. ale aj celkovo v Alpách sú cenovo porovnateľn�? s cenami na slovenských svahoch. Na porovnanie:
Všetky ceny sú uvádzan�? za rovnak�? obdobie (hlavná sezóna) a pre dospelých.
Celodenný lístok Valloire 22EUR-cca. 827SK, Val Thorens 34EUR-cca. 1278SK, Jasná 690SK, Vysok�? Tatry Štrbsk�? pleso 650SK
6-denný Valloire 135EUR-cca. 5076SK, Val Thorens 163EUR-cca. 6128SK, Jasná 3640SK, Vysok�? Tatry Štrbsk�? pleso 3300SK
Len dodáme, že Valloire má 150KM zjazdoviek, Val Thorens – Orelle 140KM(najvyššie položen�? lyžiarske stredisko v Európe), Jasná + Chopok Juh 29KM a Štrbsk�? pleso + Solisko 12KM.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:1

Služby
Služby budú asi najpálčivejšou t�?mou na rozoberanie a to z toho dôvodu, že každý má in�? nároky. Skôr sa budeme snažiť porovnávať veci, ktor�? nás najviac štvú.
Začneme servisom v strediskách. Stroje a rôzne postupy nedávajú veľa priestoru na pochybenie, preto túto oblasť vynecháme.
Bufet je druhou oblasťou, ktorej sa budeme venovať. Bufet na Slovensku by sa dal zhrnúť do týchto slov – rady ľudí, malý výber, prehnan�? ceny, neochota. Príkladom je stredisko v Roháčoch kde si to jedlo naozaj vystojíte (opakuje sa to každý rok). Je to spôsoben�? nepružnosťou personálu, ktorý dá variť párky až keď si ich ľudia začnú objednávať, čo má za následok čakacie doby za ktor�? by sa nemusel hanbiť ani hraničný priechod Berg pred Vianocami. Druhá vec je, že párky ešte nemusia byť uvaren�? podľa vašich predstáv. Ďalšou slabinou väčšiny slovenských bufetov je pestrosť jedál. Nie každý sa chce ládovať klobásou s horčicou alebo inými mastnými jedlami, niekde si to uvedomujú niekde nie…Slovenský personál azda ani netreba spomínať, kyslý “ksicht” predavača, vám dáva pocítiť, kto je pánom v stredisku, a to nehovoríme o snahe klamať pri vážení jedál a vydávaní. S padajúcim snehom, rátajú v minime bufetov, čiže často je čaj chladený padajúcim snehom – ak na stole nie je 20cm vrstva snehu a máte si ho kam položiť. Všetka česť bufetom, pre ktor�? sú toto neznáme veci. V alpských strediskách sa stretnete s opakom. Bufety s obsluhou aj vonku, dostatok miest na sedenie, to hovoríme o strediskách kde v špičke lyžuje aj 30000 ľudí, usmiaty personál, kvalitn�? jedlá. Vo väčšine alpských stredísk sú v bufetoch aj jednoduch�? látkov�? lehátka, kde sa môžete v pohode opaľovať, samozrejme ich okupácia je zadarmo. Usmiaty čašníci v rovnakom oblečení vás zdvorilo a s úsmevom pozdravia, poradia pri výbere jedál. Možno si poviete, že to sú detaily, ale… to “ale” rozhoduje o návštevnosti lyžiarskych stredísk.
Ďalším šokom bolo keď nás ráno pozdravili pracovníci pri lanovke samozrejme s úsmevom, už sa vám to niekedy stalo na Slovensku? A toto je dôvod, prečo sa k nám zahraniční turisti nehrnú.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:2

Upravenosť zjazdoviek
Vec, ktorá nás asi najviac trápi v slovenských lyžiarskych strediskách. Keby aspo�? uvádzali údaje o výške snehu, ktorý je na zjazdovke a nie niekde v lese. Toto sa opakuje každý rok pretože, 70cm snehu by mala byť 100% istota, že nebudú trčať žiadne kamene, opak je však pravdou. Pravdou na druhej strane je, že sneh na slovenských svahoch rýchlo “vyšúcha”, kvôli veľk�?mu počtu lyžiarov na zjazdovke, ale stále nie je jasn�? ako sa môže za de�? vyšúchať 70cm snehu…
V Alpských strediskách toto nehrozí ani keď je 50cm snehu a je to spôsoben�? hlavne rozľahlosťou stredísk, ktor�? majú spravidla nad 150km zjazdoviek, čiže lyžiari sa tam “rozutekajú” a uvádzaním skutočnej výšky snehu na zjazdovke.
Ďalej nemá cenu sa vyjadrovať, lebo technick�? vybavenie je takmer rovnak�? a na skutočnú výšku snehu to aj tak nemá vplyv.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:3

Záver
SLOVENSKO VS. ALPY
2:3
Z tohto vyplýva, že kvalita lyžovačky v Alpách a na Slovensku je takmer 1:1, ale vždy záleží na osobných preferenciách. Ak nechcete stáť v radoch na vlek či lanovku a mať k dispozícii kvalitne upraven�? zjazdovky sú Alpy tou najlepšou voľbou. Na druhej strane ak sa vám nechce cestovať, prípadne variť, plus probl�?my s jazykom (Francúzsko), sú slovensk�? zjazdovky tým pravým čo vám vyhovuje.