Veru dlho som odolával založiť si účet na službe Twitter. Ale bol som k tomu takpovediac donútený. Okrem účtu, na ktorý je link aj v linkách tu na blogu a na stránku www.skiinfo.sk, mám aj tretí súkromný účet. Ten využívam čisto na získavanie informácií o finančných trhoch, ktorými sa dlhodobo zaoberám. A môžem vám povedať, že je to najlepší zdroj informácií, aký môžete pri tradingu mať.
Tweety z rôznych zdrojov preberám cez Tweetdeck a tak vidím takmer okamžite, čo napísali na Wall Street Journale, Bloombergu, alebo CNN Money…, a mnoho ďalších. Naviac je na Twitteri mnohopočetná skupina traderov a teda ľudí s rovnakým záujmom. Je zaujímavé sledovať, ako obchodujú ostatní traderi, ich analýzy a nakoniec aj to, kedy otvorili pozíciu a či ju uzatvorili s profitom, alebo so stratou. Pri tom používajú prepojenia so službami ako StockTwits a MyfxBook.
Twitter používajú aj jednotky na poli analýz finančného trhu akými sú napr. Ashraf Laidi, Jamie Saettele a blog Zerohedge. Vidíte, kedy zavesili na svoj web analýzu, video, alebo keby budú v TV ako napr. CNBC, Bloomberg, Al Arabia… O vysokej informačnej hodnote svedčí aj to, že vidíte ako tradejú profesionáli, aké majú plány na jednotlivé menové páry…
Pravdupovediac inak by som Twitter nepoužíval, pretože väčšina bežných tweetov, sú v podstate len “šplechy” o ničom s takmer nulovou informačnou hodnotou. Ak sa ale zaoberáte napr. finančnými, akciovými, alebo komoditnými trhmi je Twitter skvelý nástroj na získavanie cenných informácií.
Keď som známej spomenul, že ideme na dva týždne na Seychely povedala mi, že sa tam unudíme k smrti – ako jej známy. Ale je rozdiel byť zatvorený niekde v rezorte so starými páprdami a mladomanželmi, ako žiť s domácimi, ktorí sú vaši dobrí kamaráti. My sme mali našťastie tú druhú možnosť, i keď oddych v rezorte má tiež svoje čaro – to uznávam. My sme si pravdupovediac ani veľmi neoddýchli.
Ako vyzeral náš de?
„Ráno“ cca o 11tej sme sa nara?ajkovali, potom prišiel pre nás Frank, zobral nás autom na pláž, tam sme boli do nejakej 17:00. Potom domov umyť, večera (buď niekde von, alebo Michel navaril) a po večeri niekde na party :).
Moje video zo Seychel:
Kam za zábavou
Bývali sme na hlavnom ostrove Mahé, kde býva 80% všetkých z cca 80 000 obyvateľov Seychel. Je tu dosť možností ísť si vyraziť v noci – ale naozaj neviem, či by sme tak pobehovali po baroch keby sme neboli s domácimi. V podstate do baru môžete ísť v piatok, sobotu, nedeľu a stredu. To sú dni kedy je v baroch nátresk, ale iba v niektorých – a treba vedieť kedy a kde, aby ste neboli s čašníkmi za výčapom sami :). Vo všetkých podnikoch sa pripravte na vstupné od 100-200SCR, súčasťou ktorého nebýva konzumné.
Bary, ktoré sa oplatí navštíviť
Lovenut - je veľký bar v centre Victorie, najviac ľudí je v ?om v piatok. Býva o? veľký záujem a pripomína scény z amerických filmov, kde stojí kopec ľudí pred barom v rade. Frank, ktorý sa poznal hádam so všetkými biletármi, vybavil vstup. Jednoducho nás pred všetkými pustili dnu a hotovo :). V bare budete hľadať turistov márne. Je to obrovský bar so špičkovým audio systémom a svetelnými efektmi. Ak budete vo Victorii vrelo odporúčam.
Tequila Boom - je novootvorený podnik v časti Beau Vallon. Choďte do? na party v sobotu. Neboli sme v ?om ani raz, ale je to podnik vybavený taktiež na najvyššej úrovni. Má „svetelnú podlahu“, takže asi to nebude nejaký pajzel.
Barrel - Je bar taktiež v centre Victorie, je neďaleko klubu Lovenut. Je však oveľa menší – taký pivnicový typ, plne klimatizovaný. Na party choďte pozrieť v nedeľu – áno v nedeľu, je v ?om plno až do skorých ranných hodín. Je lacnejší ako Lovenut. Hudba v ?om je ale príliš hlasná, bude vám zvoniť v ušiach celý nasledujúci de?.
Katiolo Nightclub - a na záver to najlepšie. Je to asi taký známy podnik na Seychelách, ako Pacha na Ibize. Má terasu, je otvorený von, naozaj len pláž chýba k dokonalosti. Nachádza sa neďaleko hlavného mesta asi 9km od neho. Na party do? choďte pozrieť v stredu. Je v ?om dosť turistov – tomu sú prispôsobené aj ceny. Za fľaškové pivo 0,25l zaplatíte 40SCR za Bacardi s Colou cez 100SCR, už neviem presne.
Po šnúre piatok, sobota, nedeľa budete na pláži v pondelok ako mŕtvoly :).
Kam za zábavou, suvenírmi…?
Každú stredu večer sa na pláži Beau Vallon koná tzv. bazaar, kde si môžete nakúpiť suveníry, ochutnať lokálne špeciality – odporúčam banana chips. Sú to chipsy zo špeciálneho druhu banánov a chutia presne ako tie naše zemiakové. Výber pekných suvenírov je oveľa väčší ako v suvenírových stánkoch vo Victorii, takže určite v stredu večer zamierte na pláž Beau Vallon.
V piatok večer sa všetci na autách zliezajú v prístave. Je to taká miestna tuning party. Z každého auta huláka hudba, každý pije pivo…, atmosféra skvelá. Sem-tam nejaký frajer vytúruje motor, len tak aby reč nestála :). Vrelo odporúčam.
Každý piatok sa v centre Victorie koná niečo na spôsob nášho jarmoku. Kopec stánkov s jedlom, pódium s reprodukovanou hudbou. Určite to navštívte. Jedla sa nemusíte obávať, je čerstvé. Dokonca si myslím, že stánky na Seychelách sú na vyššej kvalitatívnej úrovni ako u nás.
Grilovačka
Zažili sme 4 grill party. Tri na Mahé a jednu na La Digue. Na Mahé sme grilovali len tak na pláži. Sedeli sme na múriku popíjali pivo a sem-tam pretočili kuracinu na grile z polky propán-butánovej bomby :). To isté sa zopakovalo na druhý de?, ale na obed, kedy sme grilovali ryby a nechýbala naozaj luxusne vybavená prenosná chladnica plná ľadu s Heinekenom, vodkou Smirnoff… Na ďalšiu sme boli pozvaní domov k Frenkovým známym – tiež vynikajúca grilovačka.
Ale všetky tieto grilovačky prekonala tá na La Digue v penzióne, kde sme bývali. Domáci – inak turistický sprievodcovia, ktorí grilovačku robia pre turistov hádam každý de?, jedlo pripravovali s takou bravúrnosťou, že sme len pozerali. Boli zohratí ako team F1 keď príde formula do pitu…
Počas týchto grilovačiek sme ochutnali vynikajúci šalát z chobotnice, miestne vynikajúce ryby a rôzne iné dobroty. Ak budete mať možnosť na grilovanie s domácimi určite ju využite, stojí to za to.
Tak a to je záver štvordielneho sprievodcu po Seychelách. Ak by ste mali otázky, týkajúce sa Seychel, kľudne píšte do komentárov alebo na email, ktorý nájdete v záložke „Kontakt“.
Ostrovy a pláže na nich Ceny za lodný lístok
Jediným negatívom z celého pobytu boli rozdielne ceny za lístok na loď pre domácich a turistov. Turisti totiž platia raz toľko ako domáci. Plavba loďou z ostrova Mahé na Praslin stála 42Eur na osobu jednosmerne (dá sa zaplatiť kreditkou), domáci platia 21Eur alebo menej. Je to spôsobené najmä tým, že lode vlastní súkromná spoločnosť, ktorá má monopol a teda si diktuje ceny aké chce. No na spiatočnej ceste nám kamarát (tiež lekár), u ktorého sme bývali, kúpil lístky za cenu pre domácich, ale na lístku neboli naše mená, ale mená kamarátov z ostrova Mahé :). Využili sme zmätok (veľa turistov) pri nastupovaní, pretože obsluha v rýchlosti nekontrolovala mená, ale iba lístky a prepieklo sa nám to v pohode :).
Mahé – hlavný ostrov
Najdlhšie sme bývali na hlavnom a teda aj najväčšom ostrove – Mahé. Mahé je veľmi hornatý ostrov, najvyšší bod Morne Seychellois je vo výške 905m.n.m, čiže takmer 1000m prevýšenie, na takom malom priestore len tak hocikde nevidíte. Celý ostrov je pokrytý hustým pralesom a pri hmle, ktorá obklopuje vrcholy, už chýbajú len dinosaury (ostrov sa zalesnenými horami veľmi podobá Kostarike). Ak teda uvažujete nad požičaním bicykla, dobre si to rozmyslite, pokiaľ nie ste dobre vytrénovaný.
Na Mahé sme navštívili pláže Beau Vallon, Anse Intendance. Na Beau Vallon sme trávili väčšinu času a jedná sa o takú „mestskú pláž“ kde sa pohybuje aj dosť ľudí. Je to ale veľmi veľká pláž, takže aj pri väčšom počte ľudí (najmä cez víkend) zďaleka nehrozí „pretlak“ ľudí ako napr. v Chorvátsku ( a už vôbec nenatrafíte na „paštikárov“:)) Pri pláži nie je problém odskočiť sa najesť, pretože v jej okolí sa nachádza dosť všakovakých občerstvení (niekedy dokonca varia aj priamo na pláži).
Anse Intendance je od hlavného mesta Viktória vzdialená asi 25km. Na cestu sa vyberte radšej autom ako autobusom, pretože spojenie MHD do tejto časti ostrova je komplikované. Anse Intendance je bezpochyby jedna z najkrajší pláží na Seychelách. Je často zobrazovaná aj na puzzle. Na pláži sa nachádza aj najdrahší hotelový komplex na Seychelách Banyan Tree Hotel, kde stojí noc na jedného 1000Eur :). Na Anse Intendance nie je nuda, lebo sú tu veľké vlny a žiadny plavčík :). Na vlnách sa vybláznite naozaj dosýta, až kým vás nepoobracia ako v práčke a budete radi, že máte plavky na sebe. Zoberte si na ?u jedlo a vodu pretože v blízkosti je len spomínaný hotel a nič iné.
La Digue – to najkrajšie zo Seychel
Jedná sa o maličký ostrov s rozlohou 4km2 , ale čo pláž to skvost. Na La Digue je každá pláž hodná veľkého plagátu. Je to jedným slovom krása. Na ostrove sme pobudli 3 dni a prešli sme ho krížom-krážom na bicykloch – všetci na ostrove majú bicykle. Bicykel si požičiate za 200SCR za jeden na de?. Celý ostrov sa dá preloziť za jeden de?. Najznámejšou je určite pláž Anse Source D’ Argent so skalami vo vode a nádherným tyrkysovým morom – naozaj je to krása. Dostanete sa na ?u cez park, v ktorom pestujú vanilku a chovajú veľké korytnačky. Odporúčam vám prepočítať si ceny vstupného na cenníku na osobu, lebo sú uvedené v rôznych menách. My sme zaplatili v domácej mene a ušetrili sme cca 8Eur :). Cestou na/z pláže je aj reštaurácia, kde sa kvalitne najete za cca 15Eur na osobu – čo na danom fleku pri takej pláži za komplet obed s vodou a niekoľkými pivami je smiešna suma.
Ďalšími miestami hodnými návštevy je pláž Grand Anse – podobná aj vlnami ako Anse Intendance na Mahé a výhľad Belle Vue. Na Belle Vue (300m.n.m.) vedie strmá cesta a budete tlačiť bicykel väčšinu cesty…, v tom teple je dostať sa hore výkon hodný medaily :). Budete spotený ako „vrata u chlíva“ ale výhľad z Belle Vue (veď nie nadarmo sa tak volá) je úchvatný. My sme sa tam dostali pred západom slnka a bolo to úžasné.
Praslin – druhý najväčší ostrov
Z La Digue sme sa vydali loďou na ostrov Praslin. Cesta trvá motorovým katamaranom asi 15min., replikou pirátskej lode 25min.. Na Prasline nie je toho veľa k videniu – najmä čo sa pláží týka ale je na ?om Národný park Valleé de Mai. Do parku sa dostanete ľahko lebo leží na vrchole kopca pri hlavnej ceste z jednej strany ostrova na druhú. MHD tam premáva často a zážitok z cesty je neopísateľný ;).
Valleé de Mai je prírodná rezervácia, ktorú v pohodovom tempe prejdete za 2 hodiny. Je to spleť turistických chodníkov, ktoré sú označené podľa toho, čo môžete pri nich vidieť. Rozmanitosť flóry je veľmi veľká a aspo? spoznáte čo-to o rastlinách, ktoré rastú na Seychellách (napr. Jackfruit, Coco de Meer…). Vstupné je 20Eur na osobu, čo je celkom dosť, ale hádam sa to vyplatí.
Anse Lazio je tiež jedna z najkrajších pláží. Od nášho ubytovania (Bai Ste. Anne) to bolo 11km, takže do úvahy pripadal taxík. Kamarátov bratranec mal taxík biele Subaru Impreza, preto sme vyjednali veľmi dobrú sumu 400SCR tam aj späť – obyčajne toľko zaplatíte za jednu cestu. 12 Eur je za 11km aj na Slovensku dobrá cena. Anse Lazio je krásna pláž a je na nej urobená aj fotka, ktorú máme doma ako 3000 puzzle. Je to skvelý pocit vidieť niečo čo máte doma na stene naživo. Piesok na pláži je drobný ako niekde na púšti…, je to skôr prach – naozaj krásna pláž. Ak sa na ?u vyberiete, zoberte si jedlo aj vodu zo sebou, pretože sú tam obmedzené možnosti na stravovanie a ohromne predražené.
V ďalšej časti seriálu o Seychelách sa dozviete niečo o zábave na Seychelách (nočný život…)
Táto časť bude o živote, nakupovaní, stravovaní a doprave na Seychelách. Jedná sa o veľmi užitočné informácie, ktoré nenájdete len tak hocikde.
Život na Seychelách
Bežný život na Seychelách je na hony vzdialený tomu, aký je uzatvorených resortoch roztrúsených po ostrovoch. Môže za to najmä izolácia od vyspelého sveta. Najbližšou vyspelou krajinou je Juhoafrická republika, z ktorej pochádza väčšina surovín prúdiacich do krajiny. Ako som už v úvode povedal, bývali sme u bratovho spolužiaka z medicíny, takže sme žili ako normálni domorodci.
Život má pomalé tempo a je značne ovplyvnený Jamajkou, i keď je veľmi ďaleko. Nikto sa nikde neponáhľa, všetko má svoj čas. To som mal na Seychelách najradšej – ten pokoj vás doslova nakazí a musíte sa smiať ako sa tu u nás nahá?ame ako šialení a veľa ľudí ani nevie kvôli čomu.
Nakupovanie
Ak budete žiť na vlastnú päsť, pripravte sa na šok pri vstupe do potravín. Dá sa to prirovnať k situácii u nás spred roku 1989. Výber potravín je značne obmedzený iba na základné potraviny. Mlieko je vyrábané iba z prášku, k dispozícií sú cca 4 druhy salámy, asi dva druhy syrov, maslo domáce (neodporúčam), maslo dovezené z Veľkej Británie je na druhej strane oveľa lepšie ako maslo u nás ale aj dvakrát tak drahé. Ceny v potravinách sú približne také ako u nás.
Obchody sa na Seychelách zatvárajú o 18:00 okrem obchodov, ktoré vlastnia Indovia. Indov je na Seychelách veľa a sú to skvelí obchodníci. V ich obchode nájdete všetko…, od panvice až po zemiakové lupienky Pringles. Nakupovanie u nich odporúčam, lebo sa dá u nich dohodnúť aj na cene, podobne ako u Arabov. Tak ako všade, aj tu platí, že ceny sa môžu líšiť aj o niekoľko desiatok rupií. Kľudne „prešmejdite“ aj iné obchody, aby ste zistili cenové relácie.
Stravovanie
Stravovať sa na Seychelách nie je žiadny problém. Existujú tri možnosti – buď si budete variť samy (ak vás to baví nech sa páči :)), kúpite si jedlo v tzv. Take Away, ktoré sú na každom kroku, alebo zájdete do reštaurácie. My sme sa väčšinu času stravovali iba formou Take Away, čo je obdoba slovenského rýchleho občerstvenia. Musím povedať, že jedlo ani raz nijak nesmrdelo a ani raz sme počas dvoch týžd?ov nemali zažívacie ťažkosti. Odporúčam Take Away King Neptune, ktorý je v hlavnom meste – určite si ho všimnete. Cena za jedlo z Take Away opäť záleží od polohy a pohybuje sa od 35SCR do nejakých 55SCR. Pizza stojí od 80SCR do 200SCR. Tak ako všade aj tu platí pravidlo, že kde je najviac ľudí je malá šanca, že bude jedlo staré.
Na pizzu sme boli ako na večeru viackrát v hoteli Coco D’Or pri pláži Beau Vallon. Cena bola okolo 90SCR – 6EUR a bola vynikajúca. Na to, že máte komplet servis v reštaurácii v kvalitnom hoteli na Seychelách, je cena výborná.
Doprava
Na ostrovoch autom, autobusom, medzi ostrovmi Mahé a Praslin parádne motorové katamarany a na vzdialenejšie ostrovy lietadlo, alebo helikoptéra. My sme mali k dispozícii doktorovho kamaráta, ktorý vlastní požičov?u aut a bol zárove? aj našim šoférom, volal sa Frank (inak typ človeka, ktorý všetkých na ostrove pozná:)). Prelozili sme s ním celý hlavný ostrov, pričom nám poukazoval aj oblasti, kde bežní turisti nezavítajú (o tom v ďalšej časti). Seychely majú ako pozostatok z koloniálnych čias veľmi dobre rozvinutý systém MHD. Zaplatíte paušálne 7,50SCR a je jedno či sa poveziete do vedľajšej ulice, alebo na druhý koniec ostrova. Jazda autobusom je nezabudnuteľný zážitok, pretože šoféri sú asi všetci pretekári. Nápisy na autobusoch ako „Speed thrills, not kills“ alebo „Safe drive, stay alive“ hovoria za všetko :).
Na Seychelách sa chodí vľavo ako vo Veľkej Británii. Na jazdu autom vám bude stačiť vodičák (nový typ)vydaný v EU bez žiadnych špeciálnych povolení. Je pravda, že ja som šoféroval tri dni bez neho (nechal som ho na Slovensku) a nič sa nestalo. Žiadne kontroly a už vôbec nie meranie rýchlosti. Po mojej otázke aká je maximálna rýchlosť na štvorprúdovke na letisko, sa Frank pozrel na tachometer a so smiechom povedal 240 km/h -max. hodnotu na tachometri. Za dva týždne sme videli len jednu dopravnú nehodu – aj to bol len taký ťukanec. Na červenú na semaforoch zabudnite, ja som prešiel na červenú pred policajtom a nič sa nestalo :).
Celkovo je bežný život na Seychelách veľmi kľudný. Ľudia sú všetci vysmiati a máte pocit, že väčšina sa len tak poneviera (čo je možno aj pravda :)). Ja osobne reálne uvažujem o tom, že sa na Seychely niekedy presťahujem.
V nasledujúcej tretej časti sa dozviete, čo by ste si nemali nechať ujsť, resp. čo by ste určite mali vidieť.
Na Seychelách sme boli čistých 15 dní, bývali sme ako normálni domorodci, takže sme dokonale spoznali ako sa na Seychelách žije. V tejto časti sa dozviete zopár rád a tipov:
- ako sa dostať na Seychely
- povolenie na vstup
- počasie
- mena
skrátka všetko čo sa vám pri ceste na Seychely hodí.
Ako sa dostať na Seychely
Existujú dve hlavné trasy a to Viede? – Paríž – Victoria (Air France, Air Seychelles), Viede? – Dubaj – Victoria (…, Qatar Airlines, Emirates…)
Pri oboch trasách je dĺžka letu okolo 14h s prestupom. My sme leteli cez Paríž – Charles De Gaulle (CDG). Na cestu tam a na návrat si určite vyberte dni mimo piatku a víkendu. My sme si pre návrat zvolili nedeľu – taký blázinec a množstvo ľudí ste asi na letisku CDG nevideli. Tu sa nám aj stratili kufre, ktoré prišli z Viedne až na druhý de?. Ako povedal kamarát, ktorý je pilot pre ČSA, tie kufre ani nenakladali – proste by to nestihli. Naproti tomu vo štvrtok bolo na letisku pár ľudí.
Cena za spiatočnú letenku sa pohybuje okolo 1000Eur pri rezervácii dopredu. Air Seychelles lieta z Paríža raz denne (!!!) ráno, alebo večer. Servis Air Seychelles (jedlo, pitie…) v lietadle je na špičkovej úrovni, oveľa lepší ako Air France (a to sme boli updatnuti na business class pre problémy pri rezervácii), ale aj ako Austrian. Inak byť v lietadle zavretý 9hodín…, no v noci sa ešte ako tak prehádžete, ale cez de? je to nuda ako hrom.
Tip: do lietadla si zoberte aj niečo teplé na seba, lebo chladia ako šialení na nejakých +22°C
Povolenie na vstup
V lietadle cestou na Seychely vyfasujete jednoduché tlačivo, ktoré musíte vyplniť, inak vás na letisku nepustia cez pasovú kontrolu. Musíte uviesť za akým účelom idete na Seychely, vaše iniciály, adresu, kde budete ubytovaný na Seychelách spolu s tel. číslom a dĺžku pobytu. Pri pasovej kontrole, vám colník (inak je dôležitý ako päťkoruna asi ako všade…) z lajstra odtrhne časť, orazí ju a vloží do pasu. Tento papierik nestraťte, lebo ho budete potrebovať pri odchode. Pri nás robil colník nejaké drahoty, ale keď zistil, že budeme bývať u doktora (doktor je na Seychelách poloboh), tak zrazu bolo všetko v poriadku.
Počasie
Po vystúpení z lietadla sa pripravte na poriadny teplotný šok… Seychely sú v trópoch a leto je tu v podstate s malými obmenami stále. Písal som si so známym cez Vianoce a vravel, že tam majú +33°C. My sme tam boli počas našeho leta, ale aj tak bolo cez de? úplne bežne okolo +30°C, spolu s vysokou vlhkosťou.
Mena
Na Seychelách je mena SCR – Seychelles Rupee. Výmenný kurz voči Euru zistíte ľahko zadaním frázy 1 Euro in SCR do Googla. Pri písaní článku je kurz 1 Euro = 15.3846154 Seychelles rupees. Peniaze si me?te len v bankách alebo zmenár?ach, pretože meniť peniaze od niekoho na ulici, je ilegálne a neskúseným to ani neodporúčam.
Toto je pohľad z okna do exotického hlavného mesta Seychel Viktórie. Neskôr hádam pridám aj nejakú “príručku” o Seycheloch, pretože sme tam žili ako domáci – neboli sme izolovaní v nejakom drahom hoteli.
Tak túto otázku som si položil, po vzhliadnutí „srdcervúcej“ reklamy, kde prichádza o robotu lekár, zatvoria miestne potraviny atď. To s tým lekárom je myslím si značne prehnané, ale s potravinami súhlasím. Okrem potravín by som do reklamy pridal ešte nejaké elektro prípadne optiku.
Nechápem prečo by som mal nakupovať doma, keď niektoré veci (elektronika, okuliare) sú oveľa lacnejšie mimo Slovenska. To si kúpim na Slovensku japonskú kameru len pre dobrý pocit? Ale keby som si ju kúpil trebárs z Francúzska, ušetril by som aj 100EUR? Poviem pravdu…, nie nekupujem veci tohto druhu na Slovensku, lebo sú maximálne predražené. A už vôbec si ju nekúpim kvôli tomu, ako povedal pán Maroš Kemény strategy director kampane „Každý cent, za ktorý nakúpia v zahraničí, im totiž v budúcnosti môže chýbať“(medialne.sk, 2009). ?no už sa teším, ako prispievam na benzín do vládnych limuzín nákupom predraženého tovaru na Slovensku…
Skúsenosť
S nakupovaním v zahraničí mám už svoje skúsenosti a ušetril som tak niekoľko stoviek EUR. Uvediem príklad: Chcel som kúpiť kamerový server VioStor od firmy Qnap na Slovensku. No keďže je na Slovensku iba jedna firma, ktorá ich distribuuje cena bola aj s DPH cca. 653EUR. Pritom ten istý server ponúkajú americké eshopy za nejakých 500USD, teda za polovičnú cenu. Povedal som si, tak to teda nie! Obrátil som sa do Čiech na dodávateľa tých istých produktov a tam bola cena aj s dopravou cca. 460EUR.
Podobne som nakúpil aj značkové okuliare z veľkého talianskeho obchodu, elektroniku z Francúzska. Suma, ktorú sme takto ušetrili presiahla 700EUR, čo nie je vôbec malá čiastka. V našom prípade, to je plná nádrž do Clia na takmer dva roky.
Myslím si, že reklama by mala znieť nakupujemelokalne.sk, pretože to čo naozaj ničí malé potraviny po dedinách a v mestských častiach, sú veľké obchodné reťazce a nie potraviny v hornej dolnej niekde za hranicami. A možno by nebolo od veci spustiť kampa? aj pre obchodníkov nepredrazujeme.sk
Pohľad na križovatku pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra, podobnosť čisto náhodná…
Trenčín má jeden most. ?no je to tak. 60000-ová oblasť, čo sa počtu obyvateľov týka, má jeden most cez Váh. Ani nechcite vidieť, ako to v Trenčíne vyzerá, keď je špička. Na moste sa vytvorili 3 pruhy…, z núdze. “Vynikajúca križovatka” pri gymnáziu, totiž blokuje celý Trenčín. Zelenú vlnu na Električnej smerom do/z mesta zažije asi iba farboslepý. Videli ste už dva pruhy v jednopruhom kruhovom objazde? Nie? Prídite sa previezť okolo Lidla na Bratislavskej. Ten istý kruháč je blokovaný aj železničným priecestím…
Stačí zablokovať most a na 15 min. spustiť závory smerom na Nemšovú a môžete ísť vylúpiť banku. ?no, pretože cez tú hromadu aút sa nedostane nič, naozaj nič. V Trenčíne sa zabudlo aj na diaľničný privádzač (áno zabudlo, je to pravda…) robili ho dodatočne, ale aspo?, že ten už je. Na? by mal byť napojený nový most. Kedy, to asi nikto ani len netuší.
Bolo by zaujimavé vyrátať o koľko pe?azí prichádza štát na daniach zo straty času v každodennej zápche, ktorá v Trenčíne trvá od rána až do nejakej piatej poobede. Doprava v Trenčíne vyzerá naozaj ako v Indii, z dvojprúdovej cesty je trojprúdová a na semafóroch sa hýbe tá kolóna, ktorá je dlhšia nie tá, ktorá má zelenú.
Neviem ako vy, ale ja za jediné riešenie považujem presedlanie na bicykel, alebo na motorku, jedine tak sa vyhnete čakaniu na priechodný most, ktorého najlepšie roky uplynuli niekedy v 98-om roku minulého storočia.
?no je to tak. Nanešťastie. Veľa známych stránok aj s vysokou návštevnosťou zaniklo, alebo ich zánik čaká. Asi najviac ma prekvapil zánik veľmi populárneho e-zinu Pingmag.jp. Autori sa odvolávali na finančnú krízu, ktorá ich zasiahla. No neviem…Podľa m?a je za tým strata motivácie. Ďalším veľkým webom, ktorý zanikol nedávno je stránka BD4D – By designers for designers, kde sa dalo načerpať toľko inšpirácie, ako na máloktorej stránke. Doména BD4D.com je v súčasnosti na predaj. Stránkou s podobnou tematikou bola aj Pacdesco – Pacific design community, ktorá prinášala nádherné kreácie, aké by ste inde len márne hľadali. Dnes na jej doméne svieti len reklama na webhostingovú spoločnosť.
A potom sú tu stránky, ktoré dlhšiu dobu len tak prežívajú a pravdepodobne ich čaká podobný osud ako tie popísané vyššie. Stránka Freeoops známa najmä ich logom zobrazujúcim ženu s bujným poprsím, sa zmenila na Creative Juice a publikuje na subdoméne na webe WordPress-u. Na stránke Magwerk.com, populárnej vďaka dizajnu časopisov, ktoré vyzerali ako naozajstné, sa tiež nič nehýbe asi pol roka. Nedávno vyšlo nové číslo e-zinu Encore, ktoré len sumarizuje najlepšie práce počas jeho histórie a mohli ste sa o ?om dočítať aj na Sesulákovi. Pixeleyegermany tiež nebolo aktualizované od augusta 2006. Takto by som mohol pokračovať donekonečna.
O stránkach platí asi to čo o firmách. Väčšina novozaložených firiem zanikne do dvoch rokov. Naviac internet je extrémne volatilný trh a keď sa neustále nezlepšujete, ľahko sa môže stať, že vás nejaký „cucák“ od vedľa predbehne a neskôr dokonca kúpi za pár šupov.
V dnešnej Pravde bol zaujímavý článok o mladom nadanom Slovákovi, ktorý študuje v Írsku a vymyslel nový spôsob hrania hier, ktorý nazval 4D. Mladý úspešný chalan, ktorého učiteľka v škôlke označila za zaostalého, má IQ 146. Článok je celý len o ?om, v čom by nebol problém. Ale na konci článku bola poznámka redakcie: Autorka článku nie je v príbuzenskom vzťahu s osobou spomenutou v článku. Vtip je v tom, že autorka má s chlapcom rovnaké priezvisko.
Redakcia Pravdy sa chce pravdepodobne vyhnúť osočovaniu z rodinkárstva a protekcionizmu zo strany niektorých čitateľov. Mne by to ani neprišlo, veď chalan si svoj úspech a popularitu zaslúžil svojou hlavou a v budúcnosti možno totálne zmení herný priemysel, tak prečo by ma malo trápiť, či autorka je, alebo nie je príbuzná? No asi preto, že tak nerozmýšlajú všetci Slováci. Nanešťastie.
Žijeme totiž v štáte, skôr sa hodí v spoločnosti, v ktorej je úspech niečo zlé. Najviac je to vidieť v tom ako ľudia majú v láske podnikateľov. Ale už ich nenapadne, že bez tých podnikateľov by tu neboli ani oni, lebo by nemali u koho ani pre koho robiť. Závisť na Slovensku je obrovská. Ľudia závidia úspech, peniaze, posratý (pardon za výraz) mobil, že si dáte raz za čas kvalitný miešaný drink… Ale samy by toľko úsilia, aby to všetko dosiahli, nevyvinú ani náhodou, radšej budú pri káve a cigaretke nadávať ako sa tu nahovno žije, ohovárať a mínať na cigarety a mobil 40000 ročne.
