Architektúra, Hi-Tech, Lifestyle, Auto-Moto, Foto…

Ani Azet, Myspace, YouTube… Facebook je web, ktorý je momentálne na Slovensku číslo jedna. Rozmýšľal som silno medzi myspace-om a Facebook-om. Vyhral Facebook. Ak sa pýtate prečo, tak na myspace som nemal rád jednu vec a tou je možnosť meniť si vzhľad a design svojej stránky… keby to bolo aspo�? pekné a nad “výtvormi” niektorých užívateľov mi zostáva rozum stáť.

Výhody
Facebook je na druhej strane relatívne pekne uhladený, bez možnosti meniť vzhľad, čo však môžete ovplyv�?ovať publikáciou fotiek, videí alebo vašou profile fotkou (veru niektorí ich majú viac ako zaujímavé).

No a prečo som sa vlastne rozhodol stať sa členom social webu? Z jednoduchého dôvodu:udržovanie kontaktu so známymi, pretože do školy už každý de�? nechodím, tak aby som bol “in” musel som si zaobstarať nejaký zdroj informácii. Facebook plní túto úlohu na 100%. Prostredníctvom neho som v kontakte s ľuďmi, s ktorými som sa nevidel niekoľko rokov a nemal o nich žiadne správy. Naviac nie je problém cez Facebook dohodnúť party, a potom na �?om následne z nej aj publikovať fotky. Dokonca aj slovenskí blogeri majú svoj Group. Príležitostí sa stotožniť s produktami, typom hudby, rôznymi inými vecami je na Facebooku neúrekom.

Je až pozoruhodné, ako engine Facebooku funguje. Sám som bol prekvapený, ako mi systém sám “podsúval” aj stále “podsúva” mená ľudí, ktorých by som mohol poznať. Tieto informácie čerpá najmä z toho čo uvediete do svojho infa. Ak tam uvediete napr. strednú školu, na ktorú ste chodili, môžete si byť istí, že pre vás nájde vašich spolužiakov, ak zadali takú istú školu ako vy. To isté platí aj o bydlisku, záujmoch, vysokej škole… Nehovoriac o tom, že ak už nájdete nejakých kamošov, oni budú mať určite ako kamaráta niekoho koho už poznáte. Takto sa vytvára naozajstná komunita ľudí, ktorí majú k sebe blízko.

Nevýhody
No ale tak ako každý web takýchto rozmerov, aj tento má svoje muchy. Prvou a asi najčastejšou je pomalé načítavanie stránky. Facebook je extrémne pomalý najmä keď sa zobúdza východné pobrežie USA, čiže okolo dvanástej u nás. V piatok poobede je Facebook takmer nepoužiteľný, čo môže značiť, že užívatelia z Európy si dohadujú party na piatkový večer. Druhou je možnosť posielať tzv. requesty na všelijaké hovadiny vašim priateľom. Populárne sú najmä rôzne virtuálne “bitky” ako Pillow Fight, Snowball Wars… Zo začiatku vás to bude baviť (tak ako m�?a), ale neskôr prídete na to, že 20 minút len na niekoho hádžete gule, alebo ho báchate vankúšom. Hlavne nežné pohlavie sa v týchto bitkách vyžíva… Baby keď bude ozajstný sneh, tak sa máte na čo tešiť!!!

Facebook je vynikajúci nástroj na udržiavanie kontaktov s ľudmi, ktorých poznáte. Hodí sa na udržiavanie kontaktu s ľudmi, ktorí často menia tel. čísla, e-maily, budete s nimi stále v kontakte, teda pokiaľ budú používať stále Facebook.

Web: www.facebook.com

Dnes, keďže máme vzácnu návštevu zo Seychell, sme sa vybrali na prehliadku trenčianskeho hradu. Neukázať tento výstavný historický kus zahraničnej návšteve, by bol hriech najvyššieho kalibru. Všetko bolo tak ako má byť: zľava na ISIC pre študentov, jasné inštrukcie kde počkať na sprievodcu a čas kedy sa začne prehliadka. Kamarát zo Seychell vie trochu po slovensky, tak ani s prekladom nebol problém.

Čo mi však udrelo do očí, bolo to, ako sú sprievodcovia na hrade “vyobliekaní”. Pravdupovediac nie sú vyobliekaní nijak. Až ma zarazilo, že pani, ktorá vie o hrade všetko a vlastne reprezentuje Slovensko nielen svojim výkladom (ten bol bezchybný) ale aj vzhľadom, mala nevkusné tenisky, staré ošúpané rifle, bundu asi zo 65-teho a neupravené vlasy. Pre tento typ oblečenia naviac splývala s davom, čo tiež podstatne odpútava pozornosť.

Napadá ma, či je pre mesto za veľa dať ušiť uniformy pre personál hradu. Pekné uniformy pre sprievodcov sú úplne bežné na západe a určite to nie je položka, ktorá by mesto položila na kolená. Naviac by to v očiach zahraničných, ale aj slovenských turistov vzbudzovalo pocit prestíže, ktorú hrad, ako je ten trenčiansky určite má.

Internet nebol na Slovensku zďaleka taký rozvinutý, ako je teraz. Pamätám sa, že na gympli mal net jeden spolužiak, potom ja a neskôr po nejakom čase ďalší. Čo dnes berieme ako samozrejmosť a rozčulujeme sa, keď sa nám video pomaly načítava, bolo niekedy luxusom.

Ja si pamätám na môj prvý dotyk s internetom. Bolo to na gympli, teda v škole. Pozeral som si počasie na okruhoch pre preteky Nascar a Indy. Samozrejme vtedy to bolo klasické dial-up pripojenie sponzorované veľkou trenčianskou spoločnosťou a bolo len na ôsmych počítačoch na škole.

Nechýbalo veľa, aby som si vyžobral internet aj doma. Vtedy to stálo (bol asi rok 2000) paušálne 300 Sk mesačne plus “prevolané” minúty. Cez de�? bol internet mimoriadne drahý, neviem už koľko to stálo, ale vyšlo by vás to mesačne, asi ako keby ste v dnešnej dobe cez mobil streamovali nonstop youtube. Existovali aj “lacnejšie” alternatívy. Napr. KIWI – iste si mnohí na to spomeniete. Bol to internet bez mesačného paušálu, ale bol mimoriadne pomalý, viac ako 1,7KB/s ste z neho nedostali :). Naviac dial-up pripojenie má jednu nevýhodu, a to že sa k vám nikto nedovolá ak ste online (poznám ľudí, ktorí ho majú aj dnes a pritom by mohli mať Fibernet…).

Potom prišla revolúcia a tou boli medzimestské volania cez Slovak Telecom cez víkend po druhej minúte zadarmo celú hodinu. Netrvalo dlho a na internete sa objavili triky ako sa napojiť na server trebárs v Bardejove (musel to byť iný uzol) a surfovať tak celú hodinu zadarmo. Potom sa stačilo pred koncom hodiny odpojiť a pripojiť znovu. Takto to fungovalo dosť dlho a nám ušetrilo nemalé finančné prostriedky :). Možno sa mladší teraz len rehocú…

Po nekonečne dlhom načítavaní stránok, sťahovania cez Kazaa (nebola ešte spoplatnená) rýchlosťou 6,5 KB/s, čo bol mimoriadny úspech, prišlo DSL. To používam dodnes i keď už je mnohonásobne rýchlejšie ako v začiatkoch – 340Kb/s. Za hlavnú nevýhodu nášho bývania považujem nemožnosť pripojiť sa na Fibernet, inak by sme ho už mali dávno zapojený.

Kopu “rádoby” internetových frajeríkov ani len netuší, čo bol internet na Slovensku len 5 rokov dozadu. Za tú dobu sa Slovensko stalo svetovou veľmocou v pripojení na optiku technológiou FTTH – fiber to the home. Internet za takú krátku dobu urobil veľký krok vpred, i keď možno polemizovať, či by ten krok nemohol byť aj väčší.

Tento piatok v podstate v sobotu v noci sa Trenčínom prehnala búrka aká v Trenčíne ešte nebola. Keďže bývam v Zamarovciach v bývalej mestskej časti a ešte som nespal, keď sa búrka prihnala, v tomto článku podrobne opíšem všetko týkajúce sa nielen búrky, ale aj situácie, ktorá jej predchádzala. Ku koncu článku sú aj fotky, ako to vyzerá na ostrove.

Počasie v piatok
V Trenčíne bolo v piatok ako v tropickom pralese. Teplota dobre cez 30 stup�?ov, vlhkosť vzduchu nadpriemerná. Ak ste sa pohybovali vonku, za chvíľu ste boli mokrí ako myš, prežiť sa dalo len pomocou klimatizácie. Pohľad na oblohu plnú oparu, nasvedčoval, že všetko to vlhko musí “padnúť”. A veruže aj padlo a “vo veľkom štýle”.

Okolo pol šiestej večer prišla prvá búrka, ktorá vôbec nebola slabá. Hustý dážď sa s obrovským hukotom hnal na zem. Neskôr prišli aj krúpy, z ktorých niektoré boli veľké ako pol palca. Obrovský hukot padajúcich krúpov a hromov vytváral kulisu ako z amerického katastrofického filmu. Mesto bolo už po tejto búrke značne paralizované, viaceré podjazdy boli zatopené, ako aj takmer celá štvorprúdová Električná ulica. To bol však slabý odvar toho, čo prišlo v noci.

Víchrica
Bolo asi 00:15 keď som pri umývaní zubov sledoval búrku niekde smerom na Nové Mesto nad Váhom. Obloha bola taká plná bleskov, že bolo svetlo ako cez de�? – blýskalo sa v podstate nonstop. Bolo ešte stále dosť teplo a vlhko. Vyšiel som na balkón aby som mal lepší výhľad… Zrazu z ničoho nič začal pofukovať celkom svieži vietor. Vietor sa postupne zrýchľoval, aj sa citeľne ochladilo.

Vietor naberal na sile až začínali iskriť elektrické stĺpy. A potom to vypuklo. Pri pohľade sa hrad som videl, že hrad zrazu nie je vidieť. Topole na ostrove (mimochodom poriadne stromy) zohnuté takmer na zem… V zlomku sekundy ešte predtým ako víchrica dorazila k nám, sa celý Trenčín aj so Zamarovcami ponoril do tmy. A to už som tušil koľká bije, lebo toto sa v Trenčíne ešte nestalo. Rýchlo som utekal zastrieť na západných oknách umelohmotné vonkajšie rolety, ktoré sú mimochodom skvelá ochrana pri takýchto výčinoch počasia.

Víchrica neustále silnela. Ani nechcite vedieť, aký hluk bol v celom dome. Bubnovanie krúpov, ktoré lietali horizontálne bol strašný. Jablká zo stromov vo vedľajších záhradách lietali až do našej. Nastala biela tma… Silný vietor sa hnal naprieč záhradou. Nič nebolo vidieť, naozaj nič. Ani sedenie, ktoré je od domu cca. 5 metrov. A vôbec to netrvalo krátko. Určite cez 5 minút, čo je na vietor takej sily poriadne dlhá doba. Potom zrazu, ako keby uťal, na chvíľu vyšiel mesiac, aby ho za pol hodinu vystriedala ďalšia silná búrka s takou aktivitou bleskov, akú som ešte nevidel. Silné búrky prechádzali cez Trenčín až do rána, ani som poriadne nespal.

Škody
My sme pochodili veľmi dobre. Vyvalený jeden okrasný strom, ktorý však nevytrhlo “iba” zohlo. To je asi tak všetko. Aj záhradné sedenie dopadlo dobre. O sile vetra a hustote krúpov svedčí aj fakt, že západná časť sedenia je takmer zbavená náteru, ako by ju niekto ošmirgoval a aj v dreve sú sem-tam priehlbiny po krúpoch. Diery po krúpoch sú aj na omietke. Susedovi vyvalilo dva veľké stromy, susede celý plot. Bez elektriky sme boli celú sobotu až do večera.

Sila vetra bola obrovská. Na ostrove, obľúbenej lokalite Trenčanov, vyválalo takmer všetky topole, mimochodom stromy, ktoré toho znesú naozaj dosť. Stromy, ktoré nevyvrátilo, zlomilo v polovici ako môžete vidieť tu a podobne aj na tomto obrázku. Na prvom obrázku sú takmer všetky topole vytrhané. Pred víchricou nebolo vidieť osvetlenie štadióna ani spodnú časť hradu. Bol to akýsi “živý plot” z topolov, ktoré boli zarovno, tak ako tých pár čo prežilo.

Dá sa na to pripraviť?
Určite áno. M�?a baví počasie a tak pravidelne sledujem stránku SHMÚ. Bola tam výstraha 2. stup�?a (z trojdielnej stupnice) pre krajný západ, čo už dávalo tušiť že sa zomelie niečo mimoriadne. Také veci ako preparkovať auto, alebo skryť “lietajúce” predmety, by sa na základe toho mali opatriť tak, aby sa nepoškodili. Naopak so spadnutou strechou neurobíte nič, iba dať pozor pri jej stavbe, aby ju “neodfušovali”.

Nie každý vie, kde má dané informácie hľadať, a tak by nebolo odveci, keby aj v miestnom rozhlase namiesto úplne zbytočných správ o predaji, vyhlásili varovanie, že môže prísť ničivá búrka.

Sledovať búrky, to je moje hobby. Ale to, čo sa prehnalo v noci z piatka na sobotu cez Trenčín a priľahlé obce už nechcem zažiť.

O tom, že taxikári sú rôzni tak ako sú rôzni aj ľudia som si už zvykol. Ale na to, že jeden taxikár vás sproste oklame a u druhého zase platíte polovicu toho čo u prvého, to teda nie.

Nedávno sa konal v Trenčíne festival Pohoda. Žne pre taxikárov to boli určite, o tom niet pochýb. Aj keď bol dobrý úmysel povoliť vstup iba “slušným” taxikárom, fakt, že sa im umožnil vstup až na dráhu, nepriniesol želaný efekt. O tom sme sa presvedčili v nedeľu ráno, keď “náš” taxikár už nejazdil.

Boli sme traja a trasa z letiska do Zamaroviec (je to ďalej ako na železničnú stanicu) stojí taxi cca. 220-250 SK. To je taká slušná “normálna” (rozumej, neprotekčná) cena (lebo sa dá aj 170 ;-) ). Za tú sme sa aj tri krát odviezli tou istou trasou. No lenže ako som už spomínal, v nedeľu náš taxikár nejazdil a tak sme boli vydaní napospas posledným “mrchožrútom”, ktorí sa zlietavali na dráhu.

Tak sme to teda skúsili u prvého: “Ja vás zoberiem za 300 ale iba na most”, no z mosta je to k nám ešte dobrých 20 minút šlapania po hrádzi. Išli sme teda za druhým: “Minimálne (!!!) za 35O”. Hmm, to si môžeš strčiť, pomysleli sme si. Ďalší taxikár bol prefíkaný: “Bude to tak do 300″. Na takýto odrb nás nenachytá. Nakoniec sme posledného presvedčili bez taxametra na 220 :-) – no aj sme si mysleli, že na nás vytiahne devinu, keď chcel kamarát zaplatiť tisíckou…

Toto je typický príklad toho, ako sa niekto pakuje na nevedomosti (najmä) cudzincov z iných miest, ktorí nemajú šancu zistiť, koľko stojí taxík na stanicu. Garantujem vám, že väčšina z nich zaplatila aj cez 400 Sk, pričom skutočná cena môže byť okolo 200 Sk.

Dobrý úmysel organizátorov sa vytratil, pretože v tejto republike chce každý každého len “odrbať”. Možno by to aj fungovalo, lenže to by musel robiť taxikára Michal Kaščák.