Architektúra, Hi-Tech, Lifestyle, Auto-Moto, Foto…

Neviem či je vhodnejší čas ako tento na môj názor na hromadné blahoželania a vyjadrenia vďaky. V poslednej dobe ma vytáčajú do nepríčetnosti hromadné blahoželania veselých Vianoc, štastné a veselé a bla bla. Nehovorím o stránkach na sociálnych sieťach (tam sa to ani inak nedá), ale o živých ľuďoch, ktorí si ani nedajú tú námahu, aby tým 10tim skutočným priateľom z 300 napísali na wall, keď už naozaj chcú blahoželať.Môžete hádať na koľko takých statusov som dal “like”.

Parketa sama o sebe je označovanie ľudí na fotkách s vianočným, novoročným motívom. Pokiaľ to nie je nejaký mega gýč s 1000 mačiatkami v Santovej čapici, tak to berem, predsa len dotyčný si dal tú námahu a označil Vás na fotke.

Druhým kameňom úrazu sú hromadné vyjadrenia vďaky voči všetkým, ktorí si dali tú námahu a dotyčnému zablahoželali na “wall” prostredníctvom statusu, najčastejšie k meninám alebo narodeninám. A ten dotyčný potom vypustí status typu: “ďakujem všetkým, ktorí si spomenuli”, no to si strč za klobúk pomyslím si, keď nedáš ani ten jeden “like” (keď tvoja slovná zásoba je chabá) alebo aspoň nenapíšeš ďakujem do komentára. Pre mňa  je to veľmi neosobné. Ako keby ste na oslave narodenín nahlas vyhlásili “ďakujem, že ste si spomenuli” a nikomu nepodali ani ruku…

Takémuto typu prianí sa snažím vyhýbať a keď mám na dotyčného číslo mobilu, tak mu radšej pošlem sms, zavolám ako napíšem na “wall”. Neviem možno som staromódny…