Zabi ďaťľa, zachrániš anténu

Originál výroku z Uragánu (zabi bobra, zachrániš strom) som si požičal a trochu upravil, pretože tá červenohlavá potvora by si nič iné ani nezaslúžila.

Všetko sa to stalo minulý rok v lete. Ráno pravidelne okolo 6:30 ráno, bolo počuť nenormálny hluk, ktorý sa niesol celou strechou. S bratom sme sa snažili prísť nato, čo ho spôsobuje, no bez výsledne. Aby ste si ten hluk vedeli predstaviť, môžem ho pokojne prirovnať k pribíjaniu klincov na streche. Spoločne sme si mysleli, že ďateľ ra�?ajkuje na blízkych stromoch, pretože sa zvuk ráno veľmi dobre šíri.

V čase keď vstávate (napr. do roboty, školy…) je vám jedno či ráno sused rozbíja zbíjačkou chodník, alebo sa ďateľ ukája na okolitých stromoch. Prekážať nám to začalo, až keď sa začali prázdniny, ten hluk bol na nevydržanie. Po čase hľadania a pískania sme rezignovali, pretože ten „červený kmér“ je dobre maskovaný a ani nie je taký plachý, ako by ste si mysleli. Neostávalo nám nič iné, ako trpieť každodenný hluk.

Vedeli sme, že niekedy neodolá a začne „žrať“ aj v poobednajších hodinách. A raz taká chvíľa prišla. U suseda bola akurát partia chlapov, ktorá niečo robila na dvore a upútalo nás ako sa všetci váľajú od smiechu. Samozrejme bolo počuť aj dobre známy hluk. Chlapi začali pokrikovať, že máme ďaťľa na streche. Obaja sme vybehli von a mali pravdu. Ďateľ si totiž pomýlil zvuk bútľavého stromu s krabičkou na anténe, v ktorej je skrytý plošák. Ďaťľa sme odplašili tak, že brat sa ho pokúsil trafiť kame�?om (ochranári odpustia ;-) ), síce ho netrafil (čo ani nebolo v pláne), ale výchovný účinok to malo. Mimochodom anténa zostala bez ujmy.

Teraz nám už nič neznepríjem�?uje ranný spánok a len v kútiku duše dúfam, že sa ten vták nepustí do zateplenia (ako raz dávali v televíznych novinách).